Zapadne Tatry…

Nase krasne Tatry, konkretne Zapadne Tatry su nasou srdcovkou. Uz niekolko rokov sa pravidelne vraciame na tieto krasne miesta a vzdy najdeme nieco nove, co nas vie prekvapit.

Podrohacske slavnosti sme tento rok „dali“ prvykrat. Vzdy sme sa im vyhybali,kedze nemame radi masove akcie,ale akosi to vyslo,ze sme sa tam ocitli prave v tomto case. A musim povedat,ze bolo fajn. Nebola to prilis velka akcia, skor prijemna s dobrou ludovou hudbou, samozrejme kopec stankov so „somarinkami“, ale aj prijemna pojazdna kavicka, ci sladke vinko. Urcite si ich nabuduce nenechame ujst…

Ale za cim sme sli hlavne do Tatier, su samozrejme hory… Dali sme par nenarocnych vystupov na Rakon a Brestovu.

Na Rakon sme sli klasickou trasou z parkoviska Zverovka Spalena cez lesik, asfaltkou az na Tatliakovu chatu. Odtial sme vyslapali strmakom na sedlo Zabrat, odkial potom dalsim strmakom na Rakon. Tam sme dali zasluzeny oddych. Kedze to bola nasa prva tura v tejto sezone, na Volovec sme nesli,aj ked pokusy a prehovarania boli, no clovek si uz pozna svoje sily. Aby sme teda trosku zmenili trasu, naspat sme sli zo sedla Zabrat cez Latanu dolinu, ktora je subezna s Rohacskou dolinou. O tejto doline sme vedeli,ale vzdy sme sli naspat k Tatliakovej chate. Tentokrat sme urobili vynimku. Cestou celou Latanou dolinou sme stretli asi 5turistov,inak nikoho. Bola to velmi ticha oblast, vychutnavali sme si prirodu, dosyta sa najedli cucoriedok… Cesta viedla kosodrevinou, lesom,ale aj kalamitiskom a polovica cesty bola po takmer novej asfaltke. Trosku neprijemne bolo,ked zacalo hrmiet a burka nas prenasledovala, nevedeli sme, ci je po ceste nejaky zrub,kde by sa dalo schovat, tak sme pridali veru aj do kroku. Nastastie sa nam burka a dazd nakoniec vyhli,ale bolo to tesne. V zavere sme sa opat dostali na vychodzie parkovisko.

Ucarovala nam vsak najma Brestova,kde sme boli prvy krat. Vyhlady neskutocne krasne, ziadna tlacenica na vrchole, jednoducho krasny kusok Tatier. Cestu sme si skratili lanovkou, vyviezli sme sa na vrchol zjazdovky Spalena. Odtial uz po znacke a poriadnym strmakom sme sli hore a hore a hore… Po ceste sme natrafili na kamenne plochy, ktore posobili monumentalne. Na druhej strane boli krasne vresove useky, neverila som vlastnym ociam, bola to krasa. Ked sme vysli nahor strmym svahom, cakalu na nas prve krasne vyhlady, ci uz na Rohacske plesa, Rakon, Volovec, Ostry Rohac, alebo na druhu stranu, vsetko sme mali kao na dlani. Po chvili sme pokracovali na samotnu Brestovu. A tam sme si dopriali zasluzeny odpocinok… Naspat sme sli tou istou cestou,ako nahor,kedze sme mali auto opat dole na parkovisku. Keby sme boli bez neho, sli by sme z Brestovej priamo do Zuberca,kde sme boli ubytovani, tak mozno niekedy nabuduce…

Cas v Tatrach tak neskutocne leti a clovek by chcel tolko toho stihnut. .. Ale nevadi, buduci rok sme tu opat…